BRATISLAVA
Areál rafinérie Slovnaft vo Vlčom hrdle susedí s chránenou vodohospodárskou oblasťou, ktorá zásobuje časť Bratislavy pitnou vodou – práve sem chce spoločnosť umiestniť Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO). Pôvodný zámer počítal s kapacitou vyše 316-tisíc ton odpadu ročne, no po protestoch občianskych iniciatív sa znížila na 220-tisíc ton, z čoho má podľa aktivistiek pripadať 118-tisíc ton na komunálny a 77-tisíc ton na priemyselný odpad.
Odvolanie kvôli chýbajúcim odpovediam
Napriek tomu envirorezort nedávno vydal súhlasné záverečné stanovisko v procese EIA. Hlavné mesto sa proti nemu odvolalo – žiada ho zrušiť, pretože podľa neho ministerstvo nereagovalo na všetky pripomienky, ktoré mesto v konaní vznieslo. Hovorca Bratislavy Peter Bubla to zdôvodňuje takto:
„Sme presvedčení, že MŽP sa nevyjadrilo k všetkým pripomienkam hlavného mesta, ktoré sme vzniesli v procese posúdenia vplyvov na životné prostredie. Z rozhodnutia napríklad vôbec nie je zrejmé, ako sa vysporiadalo s otázkou zvozu odpadu.“
Zdravie, voda a susedné chránené územia
Rovnaký nesúhlas mesto vyjadruje aj k tomu, ako rezort posúdil dopad na zdravie obyvateľov a na samotné územie – chránenú vodohospodársku oblasť v susedstve ďalších chránených lokalít, kde navyše už dnes pôsobia iné zdroje znečistenia. Presne to podľa magistrátu odôvodňuje, prečo treba stanovisko vrátiť na nové konanie:
„Aj na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby bolo záverečné stanovisko zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“
Odpor presahuje magistrát
Mesto v tomto spore nie je samé. Proti projektu sa v minulosti negatívne vyjadrili aj viaceré mestské časti a magistrát v súčasnosti aktívne zvažuje aj právne kroky. Kriticky sa k rozhodnutiu stavia aj opozičné hnutie Progresívne Slovensko a dlhodobo proti stavbe vystupuje aj občianska iniciatíva STOP SPAĽOVNI, ktorá upozorňuje, že prípadná havária by mohla ohroziť zdroj pitnej vody pre stovky tisíc obyvateľov Bratislavy a Žitného ostrova.
Slovnaft: bezpečný a strategický projekt
Slovnaft sa napriek tomu za projektom stavia. Investor pripúšťa právo účastníkov na odvolanie, no zároveň zdôrazňuje, že zámer prešiel transparentným procesom EIA, počas ktorého doň zapracoval pripomienky verejnosti aj úradov – vrátane spomínaného zníženia kapacity. Firma sa navyše odvoláva na nezávislý posudok, podľa ktorého zvolená technológia spĺňa najprísnejšie európske environmentálne normy.
„Trváme preto na tom, že CEZO je bezpečným projektom a bude pre Slovensko strategickým prínosom.“
Konkurent, alebo partner OLO?
Otvorenou otázkou zostáva aj vzťah k mestskej spaľovni OLO, ktorá práve prechádza modernizáciou. Kým Slovnaft tvrdí, že ide o dopĺňajúce sa projekty – OLO má pokrývať komunálny odpad, CEZO zas priemyselný, pre ktorý na Slovensku chýba kapacita –, kritici namietajú, že modernizovaná mestská spaľovňa dokáže spracovať všetok odpad Bratislavy aj s rezervou, a CEZO tak podľa nich nie je pomocou pre mesto, ale samostatným súkromným zámerom.
„Tieto projekty si nekonkurujú, ale racionálne sa dopĺňajú pri budovaní moderného odpadového hospodárstva.“
Rozhodnutie ešte nie je konečné
Súhlasné stanovisko ministerstva zatiaľ nie je právoplatné – obsahuje 56 dodatočných technických podmienok na zníženie vplyvu na životné prostredie a zdravie ľudí. Slovnaft, ktorého jediným akcionárom je spoločnosť MOL Group, ho označuje za strategickú investíciu; mesto teraz čaká, ako o jeho rozklade envirorezort rozhodne.