BRATISLAVA
Prieskum sa uskutočnil od 18. do 22. septembra na vzorke 1 030 respondentov. Výsledky ukazujú, že 23 percent opýtaných by určite nevolilo kandidáta neschopného hodnoverne doložiť zdroje financovania, zatiaľ čo ďalších 38 percent by intenzívnejšie uvažovalo o inej voľbe. Vnímanie tohto problému sa líši podľa straníckych preferencií. Transparentnosť považujú za zásadnú približne štyria z piatich priaznivcov PS a SaS, zhruba 60 percent voličov Smeru-SD a Republiky a necelá polovica sympatizantov Hlasu-SD.
Transparency International Slovensko v tejto súvislosti pripomenula dianie okolo Martina Winklera. Z boja o post bratislavského primátora odstúpil podľa agentúry SITA niekoľko týždňov po zverejnení nahrávky, na ktorej hovoril o peniazoch na rozbeh kampane od podnikateľa Zoroslava Kollára. Winkler sa kandidatúry vzdal 28. septembra a podporil ministra dopravy Jozefa Ráža.
Pri samotnom rozhodovaní o podpore primátora či župana označila polovica respondentov za hlavné kritérium volebný program, za ktorým nasleduje vystupovanie v diskusiách a médiách. Transparentnosť kampane považujú za dôležitú takmer traja z desiatich opýtaných. Hlavným motívom pre dohľad nad kampaňami je podľa 36 percent účastníkov verejný tlak na dodržiavanie pravidiel a transparentnosť, pričom približne tretina sa obáva neférového konania po zvolení alebo skrytého pôsobenia záujmových skupín.
Dáta zároveň ukázali, že predstavitelia samospráv majú vyššiu dôveru než celoštátne inštitúcie. Primátorom a starostom verí 52 percent a županom 44 percent ľudí, zatiaľ čo vláda a parlament dosahujú dôveru len približne na úrovni jednej štvrtiny. Prieskum však zároveň odhalil, že správne meno predsedu svojho samosprávneho kraja vedelo uviesť iba 53 percent opýtaných.