BRATISLAVA
Slovenské domácnosti v súčasnosti vyseparujú približne 48 percent odpadu, čím sa krajina nachádza na úrovni priemeru Európskej únie. Priestor na zlepšenie pretrváva najmä v systematickej recyklácii materiálov ako textil či kovy. Dôslednejšie dotrieďovanie by mohlo pomôcť naplniť európsky záväzok dosiahnuť 65-percentnú mieru recyklácie komunálneho odpadu do roku 2035.
Časť materiálov, ako sú znečistené textílie, kombinované obaly či drobné zvyšky z potravín a elektroniky, sa v súčasnosti nedá vytriediť. Pri skládkovaní tento odpad zaťažuje pôdu, podzemné vody a prispieva k tvorbe metánu a ďalších skleníkových plynov. Cieľom Európskej únie je preto znížiť podiel skládkovaného odpadu pod desať percent. Napríklad Nemecko podľa údajov Eurostatu uložilo v roku 2017 na skládky iba 0,9 percenta odpadu, pričom medzi lídrov patria aj Dánsko a Švédsko.
Nevyseparovaný odpad však disponuje významným energetickým potenciálom. Organickú zložku, ktorá tvorí 30 až 40 percent komunálneho odpadu, je možné premeniť na bioplyn využiteľný namiesto zemného plynu. Ďalších 20 až 25 percent tvorí vysoko výhrevný odpad, ako guma, textil a plasty, slúžiaci ako alternatívne priemyselné palivo. Zostávajúce materiály dokážu špecializované zariadenia s prísnymi ekologickými normami spracovať na elektrickú energiu a teplo.
Samosprávny text poukazuje aj na zahraničné skúsenosti. Skupina Veolia prevádzkuje celosvetovo viac než 110 prevádzok na energetické spracovanie odpadu, z toho vyše 55 na európskom kontinente. Tieto technológie napomáhajú znižovať objem skládkovania a podporujú princípy obehového hospodárstva.